Všetko sa začalo v...vlastne to nik nevie kde a kedy. Ale malý kúsok z veľkého príbehu sa začal pravdepodobne v jednej z londýnskych krčiem (ako inak) roku 1850, keď sa Fred Stevens vzrušene snažil presvedčiť brethel, že našiel tú pravú. Supermodelku. Sme v 19-tom storočí a modelky nebežia daleko od pobehlíc. pokračovanie článku
Pripadajú sa vám Popoluškine šaty z oriešku príliš rozprávkovo neskutočné? Možno boli z morského hodvábu. Hovorí sa, že dámske rukavičky z byssusu, morského hodvábu, sa zmestia do škrupinky vlašského orecha, tak jemné je vlákno, z ktorého sú urobené. Príbeh morského hodvábu je zaujímavejší ako rozprávka o troch orieškoch a začal sa veľmi veľmi dávno. pokračovanie článku
Dnešné vzory, podľa ktorých chcú ľudia žiť, sú naozaj rôzne. Od prostitútky až po pápeža. Pomedzi to možno nejaký politik alebo celebrita. Vždy sú to ľudia a vždy sú to ľudia ľudskí. S chybami. Aj ja mám vzory. A ani jeden z nich nie je dokonalý. Jeden je tvrdohlavý, druhý je narcis, tretí, ako hovorí moja sestra, je latentný - na malé veci do desať minút, na veľké do pár dní. No a jeden je hrdina z Kábulu. pokračovanie článku
Ľudské schopnosti vyzerajú byť neobmedzené, pokiaľ ich sám človek neobmedzí. Medveď raz opisoval prirodzené tancovanie, povodné vyjadrovanie sa pohybom, ktoré vôbec nie je ľahké. Niečo podobné zvládali naši predkovia hlasom. A niektorí to zvládaju aj dnes. Na ukážku jeden muž a jedna žena. Obaja veľmi výnimoční. pokračovanie článku
Čo by sme tak chceli očakávať od národa, keď tí, čo ho môžu a majú formovať vo veľkej miere, natoľko ignorujú zásadnú vec, ako je pravopis, aj keď sa jedná o bulvár, ktorý žiaľ na Slovensku číta väčšina... http://www.bleskovky.sk/cl/5/197745/Videoklip-Zuzany-Smatanovej-odvisielala-MTV
Strácajú farby, strácajú kúsky seba...strácajú ostré hrany...čas im ukrajuje z darovaného. Zabudnuté a zabúdajúce. S padajúcim listím rozpadnuté...rozsypané do vetra, vracajú sa domov... pokračovanie článku
Slečna, bohužiaľ, systém je uzavretý, skúste iný let... Slečna, bohužiaľ, najbližší voľný let je o štyri dni... Mňa asi porazí... Je 18.10.XX, stojím v letiskovej hale s batožinou plnou dokumentov a liptovskej bryndze a so mnou ďalší traja šťastlivci. Tú bryndzu budem asi jesť ešte dva týždne v kuse. pokračovanie článku
Dočítania priatelia, idem sa učiť taliančinu a pracovať na ružovej budúcnosti. Písať sa bude potom, keď bude o čom. A aby bolo o čom, idem sa žiť. :o) pokračovanie článku
6 (slovom šesť) hodín (!!!) sme cestovali na Oravu, pánubohu za chrbát, do Srňacieho na chatu. Ešte že máme dialnicu z Bratislavy do Trnavy, čo podstatne zrýchľuje cestovanie motorovými vozidlami. Medveďom trikrát sláva za slané kapustovoklobáskové buchty a Vikimu za bezpečnú jazdu, aj keď som sa pri predbiehaní nepozerala. Ostatku za vrelé privítanie. pokračovanie článku
Neviem, či to rodičia robia aj dnes, ale u nás doma boli niektoré, vtedy veľmi obľúbené, televízne programy deťom zakázané. Keď začala zvučka seriálu „Dallas“, ja so sestrou sme dostali povel do-postele! a boli sme vybavené. Síce viem, ako vyzerá Džejár, ale to len vďaka tomu, že som bola často smädná. Zúfalé bolo ráno v škole, keď každý preberal, čo také úžasné sa udialo a ja som bola mimo obraz. Naša Mutti uplatňovala rodičovský výber. A ja si vďaka tomu zlé programy nepamätám. pokračovanie článku
Ráno príchodov a kávy za 15, minerálky za 5, pollitru kofoly za 15, piwo neviem, čo stálo, lebo som ho asi nikdy neplatila a to sa na ráno ani nehodí, zato vypalovák zbojníckou slivkou nalačno, aby neuškodila voda z Hrona, prípadne Skanderbegom – Mariánovou albánskou brendy, musel byť hneď pri stanoch. Nepamätám v akom poradí prichodili ďalší členovia vodáckeho amatéradhocklubu ale konečne dorazila po peripetiách Lenka zo Spišskej, ktorú doprevádzalo garde 6tich hujerovcov s Palom Hudecom na čele, Maaskot ako šofér, speváčka Yw Bukwa, hlavný kormidelník Viki Čára Muránsky, Tomáš Chief Bella s polovičkou a kamošom, Majo Rock s Katkou z Viedne, no a Elisabeth so šubíčaťom. pokračovanie článku
- znelo od siedmej rána v nedeľu z úst nevyspavších blogerov, čo sa horko-ťažko vysúkali zo spacákov v kempe Mlynčok v Slovenskej Ľupči. Čo ostatných stadiaľ vyhnalo netuším. Mňa hlad ;). Soyofky totiž rýchlo trávia. A určite začala chýbať hronská voda, bójka a v nej vodka s džúsom, ťažká pohoda na rafte (fajčiari aj s cigou), pokriky „ZABER!!“, Elisabethine vyhrážky rozdivočenému šubovčaťu, šubovčaťove neskutočné hlášky a vylomeniny, Čárove-cukríkove sťažňovské výhľady do diaľky (najlepší kormidelník na splave), Cmorove rýmy, východniarky prízvuk Paliho „Brášku“ Maciaka a Ywino békanie, ako to nazvala. Ehm. No dobre, to mi nechýbalo. Až tak.
Toto bola posádka prvého raftu. pokračovanie článku
Žuvačkou prilepený oznam: Blogeri SME sme niekde inde, jedna Migréna, zavretý VIP vchod aj pre takého VIP ako je Viki, veľa radosti, neskutočne dobrá debata, skutočne dobrí ľudia, komorné a hlavne (u mňa aj hladne;) ) zadymené stretko z tabakovopaierkových komínkov, pár krátkych návštev od žilinských Peťkovského a Benecha a zopár veľmi dobrých chvíľ ako aj eskimácke pusy. Cez hľadáčik som videla tmu a tak tu sú tie tri fotky, ktoré sa dá pozerať. Čaká sa na Tisch. pokračovanie článku
REPORT ALERT :) opäť bolo báječne, ako vždy, keď sa stretne celá kopa skwelých ľudí. Tí, čo neboli, môžu ľutovať a posnažiť sa nabudúce dôjsť. pokračovanie článku
Nepoprieš... pokračovanie článku
Dovoľte veľavážená komunita podeliť sa mi tiež:). A nebuďte prísny v hodnotení, lebo moje optické očko nedosahuje úroven fotoaparátu. :) ENJOY! A ešte poďakovanie VŠETKÝM, lebo tak dobre som sa už dávno nebavila. pokračovanie článku
Vinšujem vám tento nový rok,
aby vám odpadol z pece bok
a z kozuba hruda,
aby ste ostali, tetka, hrubá!
Podľa slovenskieho národnieho zvykoslovia mal na nový rok vstávať prvý niektorý mužský člen rodiny a doniesť čerstvú vodu a v nej červené jabĺčko. U nás doma je jediný chlap náš kocúr, aj to nie celkom. Aj vstáva prvý a chodí štekliť fúzami ale aby doniesol vodu a jablko a vinšoval od dverí - „Prv je voda než oheň, daj, bože, dobrý deň.“ - to by som sa cítila ako Alica v krajine zázrakov. pokračovanie článku
Už sa zotmelo a ojedinelé zvuky zvonku sú o čosi ostrejšie. Ako keby mali v tme viac miesta a rozbehnú sa prirýchlo do všetkých kútov izby. Keď zhasnem aj nočnú lampu, začnú hrať stromy za oknom na svetlej stene tieňohru. Prechádzajúce auto oživí aj muškáty na parapete a tie nonšalantne mávajú tieňmi listov akoby chceli predčiť strapaté konáre stromov. pokračovanie článku
Atmosféra hociktorého jarmoku je nezameniteľná. Takého tradičného, s medovníkmi a tureckým medom, vyrezávanými vareškami a cinkajúcimi zrkadielkami, ktoré predávajú žienky a chlapiská v krojoch. Rada sa vraciam domov, keď z celého mesta dýcha trocha minulosti. pokračovanie článku
Slovíčka o posudzovaní a odsudzovaní alebo „kto si bez hriechu, prvý hoď kameňom“. Rezonuje mi v hlave veta: „Pokiaľ si nebol v koži samovraha, ako môžeš odsúdiť jeho konanie?“ ...nijako. Právo posudzovať a odsudzovať akékoľvek ľudské konanie sme nedostali. A je úplne jedno, aký boh nado mnou stojí. pokračovanie článku
Tak mladé ako staré. Vek nehrá žiadnu rolu v ich živote. Všetkých druhov, všetkých veľkostí a všetkých farieb. Rozmanité ako život. Čiernobiele mačky, čo poznajú Tajomstvo, s pazúrmi a silným pohľadom túlajúce sa svetom. Majsterky v manipulovaní, pretože vedia, čo vedeli matky a pramatky. Ženy. pokračovanie článku
Poslednú dobu sa v mojej knižnici objavovali najmä knihy, ktoré by duchovní otcovia RKC asi nedoporučovali. Pomaly večné témy hľadania Grálu, hermetizmu, tarotu, templárov a slobodomurárov, apokryfov, terapií, ďalej Duchovné svetlo od jednej lotyšskej liečiteľky (túto možno aj áno, keďže ústredná téma je odpustenie) a podobné, práve populárne literárne diela, nevynechajúc inkriminovaný kód od pána Browna, čo som si nemohla nechať ujsť. Po všetkých tých horách textu, preberajúcich veci medzi nebom a zemou zo všetkých možných aj nemožných strán, som sa vybrala do kníhkupectva po niečo...povedzme konzervatívnejšie. Chcela som byť veeeľmi múdra. Chcela som jednoducho nejakú „klasiku“. pokračovanie článku
Mám to šťastie, že nie som nútená používať príliš často bratislavskú MHD. Na jednej strane som ušetrená stresov (pretože to vážne stres je, cestovať v preplnených autobusoch a električkách, kde neviete, či stojíte na vlastných alebo na cudzích nohách) ale na druhej strane prichádzam o stretnutia a vzruchy pre svoju milú nervovú sústavu a myslivú myseľ. pokračovanie článku
...stále niekde na ceste...
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
