Šubíča vytrénované, že mama má dosť v práci, samé poodnášalo veci z auta do stanu – teda tuším tam boli aj spacáky, hádam aj jedlo, ale určite tam boli Bethine sandále, ktoré sa mu do rúk už nemestili a tak ich niesol v zuboch, a kola, čo bola vlastne jeho odmena. Keď ju malý doniesol nakoniec k stolu, že aha, tak mama Bethy len prehlásila: - To je aj tak pre Teba a čo si nevypiješ, to ti ostane nabudúce. No malý sa určite v živote nestratí. Hold výchovným metódam nealternatívnej mamy. Sprosté slová sa tolerujú. Inak by malý inak musel chodiť so štopľami v ušiach celý víkend, fakt. Malé ukážky pre inšpiráciu: - Keď ma neprestaneš škrtiť, uškrtím ťa ja! Prestaň, lebo ťa utopím. Šubíča sa permanentne niekde zatúlalo, takže svätá trpezlivosť je málo, ale šubíča je vysoko životaschopné. Kofola mu nechýbala nikdy. Vôbec na to nepotreboval mamu. Ale pádlovať to vie, to sa musí nechať.
Maskot sobotného doobedia: Jessica von Dinga, krásavica od Hrona Nalodenie Šoféri vzali nešoférov a konvoj sa šinul po okresnej ceste do Nemeckej. Kto šiel prvý? Maaskot. Kto navigoval? Ja. Sorry Maaskot. Prešvihli sme odbočku, pretože kto by považoval za relevantnú odbočku skoro poľnú cestu za zastávkou (taká skratka akoby). Konvoj sa otočil pekne na ceste a vplával do dediny. Ale to už nás musela prísť vyzdvihnúť škodovečka s Dingami. Šoféri vysadili v lodenici nešoférov a odšoférovali avetká naspäť. Šoférov doviezol mikrobus s raftami a kanojkami asi o hodinu. Zatiaľ sa čo? Dodržiaval pitný režim. Dodržiavanie pitného režimu bolo odporúčané aj na dverách kadibudok akožto pravidlá kempu a okrem toho si pamätám ešte jedno, že v noci NEHULÁKAJTE. Tak mi to potom vychádza, že niektorí asi chodili inam.
Šecko sa vodotesne zabalilo do milión igelitových sáčkov, peňaženky, cennosti, žrádielko, potom do baglov v raftoch, mobily aj poniektorí do kondómov, pouväzovali sa bójky s tekutinami, pouväzovali sa blogerci do viest, teda tí, čo sa pomestili, spustili sa rafty na vodu a AHOJ Hron. Posádka prvého raftu v zložení: Cmoro, Čára, Elisabeth, šubíča, Yw, Pali „Bráško“, ja Posádka druhého raftu: Dredd, Dahome, Alino, Lenka, Climber, Rock, Viennagirl Posádka tretieho raftu: Maaskot, Chieff, Chieffova polovička, Chieffov kamoš, Polo, Andrej „Bráško2“ Kanojky: Pali Hudec a hujerovci Presne platilo, prví budú poslední. Posádka prvého raftu dorazila ako posledná pre mnohoraké príčiny ale aj preto, že sme museli naháňať ujdenú Cukríkovu sandálku, ujdeného Cukríka a asi aj preto, že sme mali bójku z ktorej sa dal vycediť životabudičový mok o zložení vodka s džúsom a že zásoby fajčiva boli asi bezodné. Teda mne to tak pripadalo ako nefajčiarovi, že v jednom kuse znelo po rafte „Dáme jednu?“ a pod každým mostom sa ulievalo z bójky.
<!--[if !supportLineBreakNewLine]--><!--[endif]--> Prvý splavovací deň sa stálo asi furt. Buď v krčme alebo na plytčine. Bola malá voda. A boli lákavé krčmy. Až dve. A ešte sa aj kúpalo. Yw ťahala raft z plytčiny a našla najhlbšiu vodu v potoku. Dahome sa uhýbal konárom až príliš, tak sa vysypal, Cukrík sa čvachtal dobrovoľne, robil záves za raftom miesto proviantbójky a potom naháňal sandálku, Šubíča sa občas čvachtalo nedobrovoľne, keď ho Cukrík držal vedľa raftu za vestu, cigy sa vyčvachtali tiež. Nakoniec sa došlo na kúpacie miesto, kde sa dá skákať zo skaly do potoka. Tam statočná Elisabeth napokon zhodila šatočky a vyliezla hore a asi sa jej to nezdalo. Síce tam bola 2,5 metrová jama vo vode ale vuobec to tak nevyzeralo. Verím, že nemala chuť sa rozpleštiť na šutroch v Hrone. Cukrík hej, aj s vestou aby sa pri výške 206 cm nezarazil do dna. Ešte žije. Síce je v nemocnici ale to nie z toho. Dokormidloval nás spolu s Cmorom bez úhony na miesto určenia. Dobrá dvojka. Prechádzali sme pereje a jazyky úplne najlepšie a úplne elegantne aj tam, kde raft 2 a raft 3 zadrhával a strečkoval. Vyzeralo to asi tak, že Čára sa postavil, rozhliadol a riekol: - TADE. Sadol si a zabral. On raz, my trikrát. A boli sme v tichej vode. Poväčšinou.
Potom sme vyložili nohy, zložili pádla, vytiahli bójku, osušili zapaľovače a plaviliiiiii plaviiiiiliiiii až do kempu. Tie reči okolo toho sa už holt zopakovať nedajú. Stratili by šťavu. Už iba spomeniem ťažké slovné súboje Cmora a Yw, ktoré vyvrcholili tým, že Yw dostala pádlom po hlave. Cmoro sa tam ináč celkom rád každému okoloidúcemu raftu vyhrážal pádlovou bitkou bojovne ladeným výkrikom: - POĎ VON, POĎ VON!!!
<!--[if !supportLineBreakNewLine]-->
<!--[endif]--> Gulash, Germa a Rock – Ywine komorné matiné Vylodení a mokrí blogerci zasadli ku gulášu, ktorí nám kempovci fajne navarili. Soya Holman s Evkou síce varí lepšie, ale po takom výkone na vode, sme boli vyhladovaní ako vlkovia. Yw s Cukríkom vysedeli na drevenej lavičke od hladu mláčku, nevládali sa ísť prezliecť asi. A možno toto úbohej Yw uškodilo a prepol sa jej nejaký núdzový generátor, ktorý nejde vypnúť. Blogerci sa najedli, ba priam nažrali, aspoň ja som sa tak teda cítila, odfúkli a nastala ťažká pohoda. Vyložené nohy, jedno chladené v jednej, jedna kouřová v druhej, asi taký obrázok sa naskytol okolo ohníka, ako by ich jeden Bella mal. A mal, mal nás tam pekne pohromade. Snáď sa mu páčilo, čo videl. Vyzeral spokojný. To, čo potom v noci počul sa mu až tak páčiť nemuselo. Ale to sa vlastne páčilo iba jednej osobe. Blogerci debatovali a Elisabeth vyraďovala z výberu aj vlastného potomka, keď sa jej zdalo, že sa na klátiku za hlavným adminom s tou sekerou zaháňa príliš. (pozn. rúbal drevo na oheň, vážne) Cmoro poprezrádzal ako sa robia rozhovory, Viky pikošky z rádia, obaja sa posťažovali aké inteligentné maily im chodia, Soyovi dokonca pastierske listy, bol návrh nech urobí z nich zbierku. (kto chce vedieť konkrétnosti, musí dojsť na chatu, to sa reprodukovať nedá) Chieff prezradil, čo sa šušká o Cmorovi na chodbách našej virtuálnej domoviny, že či ten Sudor nie je náhodou nezamestnaný, keď má čas toľko písať. A Sudorovi skoro zabehlo. Asi píše viac ako oni v rámci pracovnej doby. Ešte sme si spomenuli na Mery a Boba a Zizi a to už bola v niečích rukách gitara a nachvíľu dokonca v Alinovej puse harmonika. Najskôr dostal slinu Cmoro a obhájil si prezývku zmeskou československých evergrínov aj grínov. Myslím, že zodpovedne môžem vyhlásiť za pieseň outdoorových stretiek blogercov Gay and Lesbian Song. Jemná melódia veršov – Poď sem, nech sa s tebou zblížim, Poď sem, ja ti neublížim, Poď sem, ja ťa nezbijem, Ajm sory, ajm lezbien - sa rinula kempom ako cigaretový dýýým. A myslím, že zodpovedne môžem prehlásiť, že blogerský hudobný paškvil je nááááš malýýý pees boooOOOOoooobbyyyy v intonácii á la Madej, prípadne rocková verzia otrepanej V horskom úúúúdoooolíííííí /v horskom údolí / malýýý domček stááááááááál /malý domček stál...A potom prišla GERMA. Nachvíľku. Hovorila, že ju čaká sobášený v aute, ale podľa mňa sa zľakla. Aká je? Strašne super živá. :) Viac neprezradím. Akurát, že kým sme sa my s Germou a Elisabeth rozprávali pri autách, Cmoro musel určite vymeniť duracelky a Ywe dolial Cukrík šťavu do nevypnuteľného generátora a chýlilo sa k prírodnej katastrofe. Bolo pol dvanástejm odkväcla som na polosfúknuté nafučky v stane v nádeji, že zaspím rýchlo. No houby. V stanovej usadlosti nenaštelovali protihlukové steny. Ergo bolo počuť každé slovo v okruhu 50 metrov a z každého stanu. Teda všetko, čo neprehlušila Yw. Tá prešla do rockových verzií so štýlovo zachrípnutým hlasom a asi si zapla aj zosilovač. Podľa mňa začali vytáčať skupinku odránadorána naliatych šermiarov odvedľa, pretože odrazu jeden Cmoro a nejaká útla ženská boli hlučnejší ako oni. Sudor si možno získal ďalších čitateľov. Hentá dvojka sa našla, Cmoro sypal rýmy a Yw ich za pochodu zhudobňovala. Ale to tiež neprezradím, to si treba zažiť. A tak som v stane počúvala na striedačku sprava „békanie“ a zľava podráždené hlášky typu „Mňa je.ne, hentá kedy skončí?“ Načož Dahome o druhej ráno oznámil stanovej osade: „Bukva? Joj, tá potiahne do rána.“ Hviezda večera skončila o tretej ráno, keď odpadol aj posledný člen jej publika zo skupiny šermiarov, ktorí sa medzitým pridružili. Asi sa cítili bezpečnejšie pri nej. Sa vraví, priateľov si drž blízko, nepriateľov ešte bližšie. No a teda, keď odpadol posledný, hviezdička sa pomotkala pomedzi stanmi s úpenlivou prosbou o svetlo, až kým sa Cukrík nezľutoval a neotvoril jej celtu. A potom nastalo ticho.
Skončila noc, vyšlo slnko, tretí deň. Ja by som to splavil.
Čakám v diskusii zážitky, čo som zabudla. Deň druhý - SOBOTA :) .
